Od narodenia významnej osobnosti slovenského protifašistického hnutia,
dôstojníka Slovenskej armády, ktorý v roku 1943 dezertoval k partizánom,
uplynie v utorok 20. septembra 110 rokov.
Ján Nálepka sa narodil 20. septembra 1912 v Smižanoch. Po úspešnom
absolvovaní Učiteľského ústavu v Spišskej Novej Vsi, ktorý ukončil v
roku 1931, nastúpil do školy v Hornej, neskôr v Dolnej Maríkovej. Jeho
ďalšie pôsobiská boli na Bielej Vode, v Stupave a v Nemeckej Porube (v
súčasnosti Poruba pod Vihorlatom). V miestach svojho pôsobenia bol známy
ako učiteľ s pokrokovými názormi, ktorý sa snažil zdokonaľovať učebné
metódy - pomáhal chudobným, zakladal detské divadelné súbory a krúžky.
Po vzniku Slovenského štátu nariadil minister národnej obrany Ferdinand
Čatloš 15. marca 1939 mobilizáciu. Vzťahovala sa aj na v tom čase
podporučíka v zálohe Jána Nálepku, ktorý už na druhý deň, 16. marca
1939, nastúpil na výkon služby v pešom pluku 20 v Michalovciach vo
funkcii veliteľa roty sprievodných zbraní. S jednotkami tohto pluku bol
nasadený na maďarskom i poľskom fronte.
V roku 1941 zastával Ján Nálepka veliteľské funkcie v Zaisťovacej
divízii a popri tom vykonával na okupovanom území Ukrajiny a Bieloruska
aj funkciu spravodajského dôstojníka. Postupne sa v jednotke sformovala
skupina slovenských vojakov, ktorá nadviazala spojenie s partizánmi.
Vedúce postavenie v nej mal Ján Nálepka, ktorý pri kontaktoch s
partizánmi používal krycie meno Repkin. V polovici mája 1943 prebehol
spolu s ďalšími dvoma dôstojníkmi k partizánom, za čo mu poľný súd
vymeral začiatkom júna 1943 trest smrti povrazom.
Po príchode do partizánskeho zväzku generála Alexandra Saburova sa stal
Nálepka veliteľom 1. československého partizánskeho oddielu, s ktorým sa
okamžite zapojil do bojovej činnosti.
Kapitán Ján Nálepka padol počas bojov pri oslobodzovaní ukrajinského
mestečka Ovruč 16. novembra 1943. Pri železničnej stanici ho zasiahla
paľba z guľometu, ako aj črepina z míny. "Bite vrahov!", stačil zaveliť a vzápätí zraneniam podľahol. Spolu s ďalšími štyrmi Slovákmi bol pochovaný v miestnom parku.
Za hrdinstvo pri plnení bojových úloh a za zvláštne zásluhy o rozvoj
partizánskeho hnutia udelila sovietska vláda v máji 1945 Jánovi
Nálepkovi ako jedinému Slovákovi titul Hrdina Sovietskeho zväzu.
Po skončení druhej svetovej vojny bol in memoriam vyznamenaný
Československým vojnovým krížom 1939 (1946), Československou medailou Za
chrabrosť pred nepriateľom (1946) a vojenským Radom Ľudovíta Štúra II.
triedy (1996). Prezident SR Rudolf Schuster menoval v máji 2004 Jána
Nálepku do hodnosti brigádneho generála in memoriam.
Okrem mnohých ulíc na Slovensku bola po kapitánovi Jánovi Nálepkovi
pomenovaná v roku 1948 aj obec Nálepkovo (predtým Vondrišel), ležiaca v
okrese Gelnica, Základná škola v meste Stupava či Nálepkove vodopády -
sústava vodopádov nachádzajúcich sa v Zejmarskej rokline Slovenského
raja.